PÚCHOVSKÁ SKALA

Na tomto strategickom mieste sa ešte začiatkom 20. storočia týčilo  nad  hrebeňom vrchu  Lachovec  a sútokom riek Váh a Biela voda vysoké vápenaté bralo – Púchovská skala. Dodnes je známa iba jej kreslená podoba, ktorú koncom 80. rokov 19. storočia zachytil zo severnej strany barón Hoenning. Niektorým pripomínala veľkú husaciu pečeň, iným Máriu Teréziu s kancelárom Kounicom. Ešte pred 1. svetovou vojnou dostala bralo do prenájmu firma Syderolit, neskôr Azbestovo-cementový závod, ktorý skalu vyťažil a zostal po nej iba hlboký lom.

Súvisiaci obrázok

Prvý archeologický výskum na tomto mieste prebiehal v r. 1888 – 1890 pod amatérskym vedením baróna Emila Friedricha  Johannesa  Hoenninga O´Carolla,  ktorý  sa nechal inšpirovať   Schliemannovou   Trójou, pričom si všetky nálezy a poznatky zapisoval a kreslil do  svojho „Atlasu púchovských vykopávok“. Z neho sa nám zachoval aj opis skaly: „Išlo o pitoreskné,  zďaleka  viditeľné bralo,  rozčesnuté dvoma puklinami na troje. Širšia rozsadlina bola dolu široká pol druha a pri vrchole 5 metrov. V štrbinách boli zacviknuté balvany. Vrchol malo 200 metrov nad úpätím kopca. Bralo z troch strán obkolesovalo 7 obrovských balvanov.“ Objavil tu stopy po lovcoch mamutov a sobov (parohy, mamutie kosti), ktoré môžeme datovať do obdobia mladšieho paleolitu (20 000 – 15 000 r. pred Kr.), ale aj nálezy (kamenné a medené sekery a sekeromlaty) z neolitu a eneolitu (5 000 – 3 000 r. pred Kr.). Do doby bronzovej (2 000 – 700 r. pred Kr.) môžeme zo skaly datovať nálezy hrobov, bronzových spôn, sekery s tuľajkou, meča, dvojramenného mlatu a bronzových kosákov. Zo staršej doby železnej (700 – 400 r. pred Kr.) sa na skale našla napríklad  keramika, železný nožík a bronzové náramky. Z obdobia slovanského a veľkomoravského osídlenia brala a lokality pod ním bol objavený napríklad hrniec, množstvo črepov, železná ostroha a miska z váh. Z obdobia stredoveku tu barón objavil hroty šípov a údajne veľké železné strely do kuší (asi 11. – 15. storočie po Kr.). Nálezy sú uložené v múzeách a ich depozitároch v Martine, Viedni, Budapešti a Púchove.

Najvýznamnejšou skutočnosťou spájajúcou sa s Púchovskou skalou je fakt, že nálezy tu objavené, z obdobia prelomu letopočtov (asi  200 r.  pred  Kr. –  200  r.po  Kr.), dali názov archeologickej kultúre, ktorá sa v 1.  storočí  p.n.  l.  rozkladala v  severnom,  strednom a západnom Slovensku, na severovýchodnej Morave a v Malopoľsku – PÚCHOVSKEJ KULTÚRE. Vznikla na severnom Slovensku zmiešaním najmä starších prvkov lužickej kultúry s novšími prvkami keltskej kultúry, ale môžeme nájsť aj ďalšie. Dnes už ťažko povedať, kto prvý kultúru pomenoval podľa priľahlého mesta a skaly, no v r. 1921 Dr. Jan Eisner roztriedil zbierky SNM a tzv. „drsnú keramiku“ nazval „púchovskou“, podľa miesta najväčšieho výskytu. V r. 1937 rakúsky archeológ nazval nálezy zo skaly „Púchovskou kultúrou“, pod vplyvom doby ich však priradil Germánom. Najvernejší obraz tejto kultúry podal Dr. Karol Pieta, DrSc. v r. 1982, ktorý v nej dokázal korene lužickej kultúry a neskorší vplyv keltského obyvateľstva, ale  i Dákov a Germánov. V časovom horizonte  200  r. pred  Kr.  –200  r.  po Kr. bolo okolie celého Púchova pomerne  husto osídlené. Centrom tejto oblasti bola Púchovská skala, opevnená veľkým kamenným múrom  so spevnenou drevenou konštrukciou, ako barón Hoenning  píše: „južne od Skaly bola úžľabina ohraničená múrom hrubým 1,8m obtáčajúcim hlavnú skalu v polkruhu asi vo vzdialenosti 3m od nej. Polkruh dlhý 15 m bol rozdelený na 4 diely – 7 m, 3 m, 2 m a 4 m. Medzi nimi boli priečne múry hrubé 50 cm a boli opálené. V strede múrov boli po dĺžke ukladané brvná, úplne prehorené… Múr išiel do hĺbky 7 m a v nižších vrstvách sa našla keramika  zdobená prstami…“

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt púchovská kultúra

Stopy po sídliskách Púchovskej kultúry sa v okolí našli pod skalou na mieste dnešného mäsokombinátu a hydinárne, na Hornokočkovskej skale, v lokalite Drahy pod Hôrkou pri železničnej stanici, na Štepnickej skale nad Streženicami, v Púchovskej doline na skalách nad obcami Dohňany a Mestečko, na vrchu Gýmeš v Ihrišťoch, na vrchu Hradisko nad VD Nosice a v rovnomennej obci v lokalite Turkovec a Pole. Najvýznamnejšími lokalitami tejto kultúry sú na Slovensku aj archeoskanzen Havránok nad Liptovskou marou a Spišský hradný kopec. Z nálezov z Púchovskej skaly je potrebné spomenúť strieborné keltské mince (koník s lýrou), bronzové a  železné spony, viac ako 30 železných streliek do šípov, železné kosákovité nože, oštep, kopiju, časť pracky, železnú ostrohu s bodcom, rôzne ozdoby odevu a tela (sklenené a jantárové perly, železné ihlice,kostené gombíky atď.), pracovné nástroje (železné radlice a motyky), „domácu“ keramiku (jednoduchá so zosilneným a ryhou oddeleným okrajom, maľovaná keramika s farebnými pásikmi a mriežkami), importovanú keramiku z rímskych provincií, hlinené kahance,  rímske mince atď.

AUTOR: Mgr. Pavol Makyna

Chcete vedieť viac?

viac o barónovi Hoenningovi
viac o Keltoch na Slovensku
viac o Púchovskej kultúre
dokument o barónovi Hoeningovi (video)